3. 7. 2008

I.

Domov, v ktorom pôsobím, víta klientov i blúdiaceho Holanďana starou fasádou, opadanou omietkou a chladnými múrmi, starými popraskanými okennými rámami a škrekom papagája, ktorý sa v týchto letných mesiacoch aj s klietkou ocitol na balkóne. Občas je možné zazrieť Peťa Tkáčika sediaceho v tomto neutešenom prostredí s cigaretkou v ústach, či nefajčiacich zato zvedavých obyvateľov domova očakávajúcich, že dnes to bude "iné".

Bude to však naozaj iné? Nik z nás netuší, čo sa im víri všetkým v hlavách, čo nám chcú často povedať, nik netuší, či tu budeme zajtra a či dokážeme naším klientom zabezpečiť všetko za skutočných podmienok v skutočnom svete. Dokážeme to?

Žiadne komentáre: